Život Prešova
online
online
Demonštranti sa v Madride opäť dostali do násilných stretov s políciou
30.09.2012 Celý región
Madrid 30. septembra (TASR) - Španieli v sobotu opäť protestovali proti nepopulárnym úsporným opatreniam vlády premiéra Mariana Rajoya. Niekoľkotisícová demonštrácia v centre Madridu sa nezaobišla bez zrážok s políciou, oznámila dnes agentúra AP.
V blízkosti budovy parlamentu sa podľa úradov zhromaždilo asi 4500 ľudí. Niekoľko hodín trvajúci nepovolený protest spočiatku prebiehal pokojne. Násilnosti vypukli až po tom, ako sa policajti s obuškami pred polnocou pokúsili rozohnať tvrdé jadro demonštrantov, ktorí odmietli výzvy na rozídenie.
Niektorí protestujúci nato zaútočili na políciu kameňmi a fľašami. Podľa španielskej štátnej televízie utrpeli zranenia dvaja ľudia a 12 skončili vo väzbe. Jedného zbitého demonštranta musela odviesť sanitka.
Násilnosti pred španielskym parlamentom vypukli už po tretí raz za necelý týždeň. Pri utorkových stretoch medzi políciou a protivládnymi demonštrantami utrpelo zranenia 64 osôb a 38 bolo zadržaných.
Očakáva sa, že výkonnosť španielskej ekonomiky tento rok klesne o približne dve percentá, zatiaľ čo nezamestnanosť vzrástla na takmer 25 percent. Nespokojnosť verejnosti vyvolávajú škrty sociálnych výdavkov, zmrazenie miezd štátnych zamestnancov a zvyšovanie daní. Návrh budúcoročného rozpočtu počíta aj so štvorpercentným zredukovaním výdavkov pre španielsku kráľovskú rodinu.
Zadlženosť Španielska na budúci rok vzrastie
Zadlženosť Španielska na budúci rok vzrastie a spolu s ňou aj tlak na vládu, aby požiadala o pomoc. Kabinet musí totiž nalievať financie do regiónov a bankového systému, a jeho náklady na obsluhu dlhov sa tiež zvyšujú.
Podľa návrhu rozpočtu na rok 2013, sa štátny dlh Španielska v roku 2013 zvýši na 90,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je takmer trojnásobne viac, ako pred prasknutím realitnej bubliny v roku 2008.
Vláda sa v rozpočte na budúci rok sústredila najmä na nepopulárne znižovanie výdavkov, a to predovšetkým na mzdy štátnych zamestnancov, vzdelanie, zdravotníctvo a sociálne služby. Kabinet chce na budúci rok ušetriť 40 miliárd eur. Verejnosť na to reagovala búrlivými demonštráciami.
Konkrétnejšie, kabinet v rozpočte, ktorý v sobotu (29.9.) poslal do parlamentu, znížil výdavky na zdravotníctvo o 3,1 %, na vzdelávanie o 14,4 % a na podporu v nezamestnanosti o 6,3 %. Dôvodom je recesia, do ktorej sa španielska ekonomika prepadla v 1. kvartáli tohto roka, a ktorá sa stále viac prehlbuje. A miera nezamestnanosti vytrvalo stúpa, atakuje už hranicu 25 %.
Španielsko si bude musieť na budúci rok požičať viac peňazí na finančných trhoch. Náklady na obsluhu španielskeho dlhu sa totiž zvyšujú. Výnosy z 10-ročných dlhopisov na sekundárnych trhoch prekročili hranicu 6 % a približujú sa k úrovni, ktorá nie je udržateľná. Kabinet očakáva, že náklady štátu na obsluhu dlhu na budúci rok stúpnu o 38,6 miliardy eur.
Vláda pri zostavovaní rozpočtu vychádzala z predpokladu, že HDP Španielska v roku 2013 klesne o 0,5 %. Väčšina analytikov sa ale domnieva, že sa ekonomika prepadne ešte hlbšie.
Madrid je tiež presvedčený, že sa mu v tomto roku podarí stlačiť schodok v rozpočte na 6,3 % HDP. Ale za predpokladu, že záchranný úver pre španielske banky nebude zahrnutý do deficitu verejných financií. V prípade že bude, vyskočí deficit v rozpočte tento rok na 7,4 %.
Španielsko požiadalo o úver z európskeho záchranného fondu vo výške 100 miliárd eur pre banky v krajine, ktoré zápasia s nesplácanými hypotékami. Štáty eurozóny s najvyšším ratingom - Nemecko, Holandsko a Fínsko - sú však proti tomu, aby euroval poslal tieto peniaze priamo bankám. Žiadajú, aby štát za ne niesol zodpovednosť, preto by mali ísť cez štátnu pokladnicu, čo znamená, že sa započítajú do rozpočtového schodku Španielska.
V blízkosti budovy parlamentu sa podľa úradov zhromaždilo asi 4500 ľudí. Niekoľko hodín trvajúci nepovolený protest spočiatku prebiehal pokojne. Násilnosti vypukli až po tom, ako sa policajti s obuškami pred polnocou pokúsili rozohnať tvrdé jadro demonštrantov, ktorí odmietli výzvy na rozídenie.
Niektorí protestujúci nato zaútočili na políciu kameňmi a fľašami. Podľa španielskej štátnej televízie utrpeli zranenia dvaja ľudia a 12 skončili vo väzbe. Jedného zbitého demonštranta musela odviesť sanitka.
Násilnosti pred španielskym parlamentom vypukli už po tretí raz za necelý týždeň. Pri utorkových stretoch medzi políciou a protivládnymi demonštrantami utrpelo zranenia 64 osôb a 38 bolo zadržaných.
Očakáva sa, že výkonnosť španielskej ekonomiky tento rok klesne o približne dve percentá, zatiaľ čo nezamestnanosť vzrástla na takmer 25 percent. Nespokojnosť verejnosti vyvolávajú škrty sociálnych výdavkov, zmrazenie miezd štátnych zamestnancov a zvyšovanie daní. Návrh budúcoročného rozpočtu počíta aj so štvorpercentným zredukovaním výdavkov pre španielsku kráľovskú rodinu.
Zadlženosť Španielska na budúci rok vzrastie
Zadlženosť Španielska na budúci rok vzrastie a spolu s ňou aj tlak na vládu, aby požiadala o pomoc. Kabinet musí totiž nalievať financie do regiónov a bankového systému, a jeho náklady na obsluhu dlhov sa tiež zvyšujú.
Podľa návrhu rozpočtu na rok 2013, sa štátny dlh Španielska v roku 2013 zvýši na 90,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je takmer trojnásobne viac, ako pred prasknutím realitnej bubliny v roku 2008.
Vláda sa v rozpočte na budúci rok sústredila najmä na nepopulárne znižovanie výdavkov, a to predovšetkým na mzdy štátnych zamestnancov, vzdelanie, zdravotníctvo a sociálne služby. Kabinet chce na budúci rok ušetriť 40 miliárd eur. Verejnosť na to reagovala búrlivými demonštráciami.
Konkrétnejšie, kabinet v rozpočte, ktorý v sobotu (29.9.) poslal do parlamentu, znížil výdavky na zdravotníctvo o 3,1 %, na vzdelávanie o 14,4 % a na podporu v nezamestnanosti o 6,3 %. Dôvodom je recesia, do ktorej sa španielska ekonomika prepadla v 1. kvartáli tohto roka, a ktorá sa stále viac prehlbuje. A miera nezamestnanosti vytrvalo stúpa, atakuje už hranicu 25 %.
Španielsko si bude musieť na budúci rok požičať viac peňazí na finančných trhoch. Náklady na obsluhu španielskeho dlhu sa totiž zvyšujú. Výnosy z 10-ročných dlhopisov na sekundárnych trhoch prekročili hranicu 6 % a približujú sa k úrovni, ktorá nie je udržateľná. Kabinet očakáva, že náklady štátu na obsluhu dlhu na budúci rok stúpnu o 38,6 miliardy eur.
Vláda pri zostavovaní rozpočtu vychádzala z predpokladu, že HDP Španielska v roku 2013 klesne o 0,5 %. Väčšina analytikov sa ale domnieva, že sa ekonomika prepadne ešte hlbšie.
Madrid je tiež presvedčený, že sa mu v tomto roku podarí stlačiť schodok v rozpočte na 6,3 % HDP. Ale za predpokladu, že záchranný úver pre španielske banky nebude zahrnutý do deficitu verejných financií. V prípade že bude, vyskočí deficit v rozpočte tento rok na 7,4 %.
Španielsko požiadalo o úver z európskeho záchranného fondu vo výške 100 miliárd eur pre banky v krajine, ktoré zápasia s nesplácanými hypotékami. Štáty eurozóny s najvyšším ratingom - Nemecko, Holandsko a Fínsko - sú však proti tomu, aby euroval poslal tieto peniaze priamo bankám. Žiadajú, aby štát za ne niesol zodpovednosť, preto by mali ísť cez štátnu pokladnicu, čo znamená, že sa započítajú do rozpočtového schodku Španielska.
Záťažové testy v španielskych bankách pritom ukázali, že v prípade nepriaznivého vývoja ekonomiky budú potrebovať na rekapitalizáciu maximálne 59,3 miliardy eur. To je výrazne menej ako 100 miliárd eur, ktoré pre španielske banky schválila eurozóna.
0
www.ZIVOTPO.sk
